Banská Štiavnica (nem. Schemnitz, maď. Selmecbánya)
48° 27′ 34.64″ N, 18° 53′ 57.2″ E
(48.459623°, 18.899223°)
je historické mesto na strednom Slovensku s výrazne multikultúrnou minulosťou. Známe je ťažbou kovov (najmä striebra), významnou banskou legislatívou, samosprávou a akademickou tradíciou. „Mestská pamiatková rezervácia“ od roku 1950[4]. Mesto je centrom chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy vyhlásenej 22. septembra 1979 na rozlohe 77 630 ha. Dňa 11. decembra 1993 bolo mesto Banská Štiavnica s okolím zapísané do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO[5].
Morový stĺp a Námestie sv. trojice
48° 27′ 35.02″ N, 18° 53′ 31.71″ E
(48.459727°, 18.892141°)
- Námestie sa sformovalo začiatkom 16. storočia a tvorí jadro mesta. Významnú úlohu pri jeho formovaní zohrali budova radnice a kostol sv. Kataríny. Domy po stranách námestia sú honosné meštianske paláce, ktoré patrili bohatým mešťanom a banským podnikateľom. Dominantou námestia je morový stĺp so súsoším sv. Trojice. Bol postavený na znak vďaky mesta za ústup morovej epidémie v rokoch 1710 – 1711. Pôvodný jednoduchý morový stĺp bol neskôr prestavaný. Autorom súsošia je sochár Dionýz Stanetti. Na podstavci sú rozmiestnené plastiky siedmich svätcov, ochrancov pred morom a patrónov baníkov. (upraviť | nahlásiť nepresnosť)
Kalvária
48° 27′ 41.65″ N, 18° 54′ 45.11″ E
(48.46157°, 18.91253°)
Komplex sakrálnych stavieb citlivo umiestnených do prírodného prostredia tvorí jedinečnú ukážku súladu prírody a ľudského umu. Základný kameň pre stavbu Kalvárie bol položený 14.9.1744 a presne o sedem rokov 17.9.1751 bola stavba dokončená. Stavba bola začatá z iniciatívy jezuitského pátra Františka Pergera. Celý komplex pozostáva z 23 objektov, ktoré predstavujú skutočnú galériu výtvarných diel s liturgickým programom zastavení krížovej cesty.
Nový zámok (iné názvy: Dievčenský hrad, Dievčenský zámok, Panenský hrad, Nový hrad)
48° 27′ 20.38″ N, 18° 53′ 45.84″ E (48.455661°, 18.896067°)
Zámok je šesťpodlažná renesančná budova so štyrmi baštami a strieľňami. Bol postavený v rokoch 1564 - 1571 ako strážna veža počas bojov proti Turkom. Je postavený na vyvýšenine v centre mesta. V súčasnosti je sídlom Slovenského banského múzea a je tu vystavená expozícia venovaná pôvodnému účelu stavby. V minulosti slúžil aj ako hodinová veža, keď sa trúbilo každú štvrťhodinu a každú hodinu sa bilo na zvon. Najvyššie poschodie slúži aj ako turistická vyhliadková plošina.
Je nazývaný aj ako Panenský podľa kopca Dievčenský vrch (nem. Frauenberg), na ktorom je postavený.
Mestský hrad alebo Starý zámok
48° 27′ 34.44″ N, 18° 53′ 26.42″ E
(48.459567°, 18.890672°)
je zachovalý hradný komplex v Banskej Štiavnici. Nachádza sa v centre mesta na úpätí vrchu Paradajs vo výške 630 m n. m. Banskoštiavnický mestský hrad vznikol ako renesančná protiturecká pevnosť z románsko-gotického kostola Panny Márie zo začiatku 13. storočia, ktorý bol začiatkom 16. storočia prebudovaný a opevnený. Základ komplexu tak tvorí trojloďová pôvodne románska, dnes gotická bazilika, ktorú dopĺňa karner (kaplnka svätého Michala).Dnes slúži ako sídlo vlastivedného múzea a Slovenské banské múzeum